V prvej časti opisuje Gloria Polo ako ju zasiahol blesk a čo sa dialo tesne potom. Poznanie neopísateľnej lásky, veľké svetlo, ľudí na zemi, uviaznutých v hriechu, ľudí cirkvi spojených svetlom Ducha svätého a Božou láskou. Poznanie, že do “záhrady” vchádzajú iba Tí, ktorí sú v milosti Pánovej.
Gloria Polo opisuje čo sa dialo tesne po zásahu blesku, ako to prežíval jej manžel, akú silu má posvätné manželstvo. Rozpráva o poškodení jej tela, v akom strašnom stave sa nachádzala. Aký veľký zázrak spravil Otecko Boh, keď jej orgány a aj jej nohy, ktoré jej chceli amputovať začali postupne fungovať a vracal sa do nich život. Ďakuje za každý svoj krok Bohu, že jej nohy nechal.
Tu Gloria Polo rozpráva o svojej druhej zástave srdca, o svojom druhom opustení tela a čo sa dialo. Videla všetky svoje hriechy, pochopila, akú ničivú silu majú hriechy na dušu, ako vyháňajú lásku k Bohu a k blížnemu z našich sŕdc.
Gloria Polo hovorí o rane lásky, ktorú majú kňazi a rehoľné sestry. Túto ranu im dáva Boh už pri počatí. Diabol vidí túto ich ranu a snaží sa robiť všetko pre to, aby toto dieťa bolo potratené. Rozpráva o tom, čo sa deje pri vysviacke kňaza, je to explózia Ducha Svätého. Čím prechádza naša duša pri spovedi, ako ju Kristus očisťuje. Zo svojej rannej mladosti hovorí o tom, ako ju priateľka predala Diablovi a ako ona sama pritiahla veľa ľudí na túto nesprávnu cestu čarodejníctva, veštenia, ezoteriky….Krásne opisuje lásku nášho Boha k nám, On zavesil svojho jediného Syna na drevo kríža a Ježiš pre lásku k Otcovi a pre lásku k nám dáva kus svojho srdca, aby nás urobil rovnakým Jemu.
Ako Gloria padala stále dole, do strednej časti očisca, videla trpiace duše, ktoré mali hrozný smäd a veľmi trpeli, ich oblečenie ich spaľovalo… boli to všetky ich hriechy, láska, ktorú nedali, chlieb, s ktorým sa nepodelili. Jedinou chvíľou, kedy si tieto duše na chvíľku oddýchnu je, keď kňaz pri omši zdvihne premeneného Krista.
V tejto časti svojho svedectva Gloria Polo rozpráva o tom, ako padala v očisci nižšie a nižšie, až sa dostala na úplné dno očisca, kde boli duše uväznené až po krk a veľmi trpeli. Boli tu najmä duše, ktoré zhrešili cudzoložstvom. Pre Boha je manželstvo sväté a ak niekto zhreší proti manželstvu, tak zhreší proti Svätej Trojici. Tam videla Gloria aj svojho otca, ktorý za svojho života bol veľkým sukničnárom a len vďaka životu s jej matkou, ktorá sa za neho modlila 38 tokov neskončil v pekle. Veľmi však trpel za tieto svoje hriechy a vždy, keď jeho synovia páchali cudzoložstvo, tak jeho utrpenie bolo väčšie. Gloria hovorí, ako sama nahovárala svoje priateľky na cudzoložstvo, ako bola feministicky založená a ako to pochopila, tak ako všetci pochopia, keď uvidia svoje hriechy a dôsledky svojich hriechov. Po tejto skúsenosti vie, že jediným šťastím človeka je Ježiš Kristus a aj ona odvtedy dokáže ostatných ľudí milovať láskou Krista.
Gloria opisuje najspodnejšiu časť očisca, kde trpia duše a hlavne duše ľudí, žien, ktoré išli v živote na potrat, alebo ľudí, ktorí napomáhali alebo nahovárali na potrat. Pri počatí dieťaťa je už duša dospelá, rozpráva sa s Ježišom a má svoje talenty, úlohy, ktoré jej Boh zveril a tieto duše, ktoré tu trpia, vidia, čo by z tohto potrateného dieťatka bolo….
Ocitla sa pri bráne pekla, videla tú hrôzu a kričala “som katolíčka, vytiahnute ma odtiaľto!”. Pri tomto boli aj jej rodičia, každý rodič má svoju úlohu a povinnosť voči svojmu dieťaťu a bude sa pred Bohom zodpovedať za jeho výchovu. Keď toľko kričala, počula hlas plný lásky, ktorý jej hovoril. že ak je katolíčka, tak nech povie 10 Božích prikázaní….. spomenula si len na jedno, prvé… viac nevedela. Tu spoznala celú pravdu o sebe, ako vôbec dodržiavala toho prvé prikázanie. Ďaľšou otázkou bolo, čo spravila s talentami, ktoré jej Boh dal? Bolo to smutné zistenie.
Pokračuje v tom, ako “dodržiavala” Božie prikázania. Keď sa presťahovala s rodičmi do Bogoty, chcela byť prijatá miestnymi dievčatami, lebo najprv bola vystrkovaná kvôli svojej viere, prestala rozprávať o Bohu a začala sa im približovať, aby ju prijali. Hovorila, že je veľmi smutné, keď si mladý človek myslí, že je slobodný, keď má hudbu, alkohol. Boh klesal v jej živote a záujem jej kamarátok stúpal, stratila cit Krista, padla do hriechu. Začala počúvať rockovú muziku a bola na nej závislá. Ďaľšou závislosťou, na peniazoch, chcela manipulovať svet. Keď si neskôr založila ordináciu, nabádala ľudí, aby nasledovali jej vlastné ideológie, viedla ich k sexuálnej promiskuite, platila potraty mladým dievčatám, ženy priviedla k cudzoložstvu, k čarodejníctvu, ezoterike. Urobila zlé spovede a hriechy svätokrádeže. Dala si vnútromaternicové teliesko, a Ježiš jej ukázal, koľko detí týmto zavraždila. Ukázal jej aj veľkú pekelnú beštu, ktorá sa živí práve z týchto potratov, má za úlohu zničiť kňazov, ktorí ak sa za nich dostatočne nemodlíme, môžu padnúť.
Rozprávala o potrate, povedala Bohu pri svojej obhajobe, že nikdy nezabila, ale Boh jej ukázal, že zabila a zabila aj svojimi slovami… Naše slová sú silné, príjímame rady, takto zničila duše, vysmievala sa z ľudí, priviedla ľudí k okultizmu, neevanjelizovala, privádzala ľudí k Luciferovi, najhorší hriech z jej hriechov bol však potrat. Stalo sa to v jej 16 rokoch, keď bola na výsmech svojim “priateľkám” preto, že bola ešte panna. Napriek antikomcepcii, ktorú dostala od týchto “priateliek”, otehotnela. Prechádzala rôznymi hroznými pocitmi s ktorými bojovala ale nakoniec sa rozhodla ísť na potrat. Teraz videla, aké utrpenie spôsobila svojmu dieťatku, ktoré tak veľmi kričalo, bolo to hrozné poznanie. Týmito potratmi, dávame veľkú moc Luceferovi. Rozprávala o tom, ako to je vo svete, aká je tu potratová ideologógia. Toto je najperveznejšia generácia, pretože zabíjame svoje deti. Všetci budeme vidieť v knihe života tieto hrozné vraždy svojich detí.
Keď sa zavrela jej kniha života, cítila strašnú bolesť, odsúdila sa, začala kričať na Ježiša, aby mal s ňou zmilovanie, aby jej odpustil, dal jej druhú možnosť, Povedal jej, že bude mať druhú šancu, ale iba pre modlitby iných ľudí, ktorí sa za ňu modlili. Videla veľkú silu modlitby príhovoru. Veľa ľudí v jej krajine sa za ňu modlilo, aj jeden z najchudobnejších kolumbijčanov, ktorý zomieral od hladu. V nedeľu išiel so svojou manželkou a svojimi deťmi do kostola na svätú omšu. Celým svojim srdcom kričal: “Pane ja Ťa milujem”, ďakoval mu za všetko, čo mu Pán dával, prosil za obrátenie sveta, Kolumbije…. roľník, ktorý zomieral od hladu, žiadal o obrátenie sveta….. Jeho duša žiarila po svätej omši ako eucharistia. Po omši si kúpil takú sladkosť, ktorú mal zabalenú do papiera od novím, kde bola jej fotka, ktorá ukazovala, ako bola Gloria Polo spálená. Vtedy sa začal modliť za ňu a celým svojim srdcom kričal a prosil, aby mal Otec zmilovanie s jeho setrou, aby ju zachránil… slúbil mu, že prejde celý jeden štát pre ňu. Pán Boh na neho ukázal a povedal “Vidíš, toto je láska k blížnemu, toto je láska”. Vtedy dostala Gloria milosť, a Ježiš jej povedal, že toto svedectvo bude opakovať tisícky krát, aby svedčila o tom, čo zažila o Božom milosrdenstve o Jeho láske.
